Prínos tanečného umenia
Na počiatku bol tanec, a ten tanec bol u človeka, a tancom bol človek :)
Už v praveku tanec umocňoval rituálne obrady. V staroveku k rituálnej pribudla funkcia umelecká. V novoveku terapeutická ..
Tanec rozvíja koordináciu pohybov. Podporuje dobré držanie tela, spája pohyb s estetickou a spoločenskou stránkou veci. Je autentickým, umeleckým, emocionálnym, či dokonca erotickým vyjadrením. Poskytuje radosť zo života, sprostredkuje sociálne kontakty. A veru aj lieči ..
Tanečná pohybová terapia - je tvorivá forma vedenej terapie, ktorej cieľom je integrácia mysle, tela a ducha. Na telo a fyzické nonverbálne správanie sa pozerá ako na významný komunikačný kanál. Vychádza z predpokladu, že telo a psychika sa navzájom ovplyvňujú, preto práca na úrovni tela dokáže meniť psychiku, a zmeny v psychike sú pozorovateľné v tele a jeho správaní. Tento typ pohybovej terapie sa stáva silným intímnym prostriedkom v procese zmeny a sebapoznávania. Klient experimentuje s novými kvalitami pohybu, rozširuje svoj pohybový slovník, a zároveň skúša nový spôsob „fungovania“ v interakciách, vo vzťahoch. Vytvára sa priestor, kde môže klient zažiť na vlastnej koži, vo vlastnom tele, aké to je „byť iný, než doteraz“. V procese sa snaží odhaliť a pochopiť pohybové metafory či obrazy, ktoré nesú nejaký význam, pričom hľadá prepojenie medzi tým, čo sa deje „tu a teraz“, a tým, čo sa deje v reálnom živote klienta. Vďaka tomuto procesu dochádza k zmene.
Problémy, ktoré pomáha riešiť tanečná pohybová terapia sa definujú:
-
na úrovni tela: napätia, bolesti, vnútorné tlaky, zablokované časti
-
v záťažových situáciách ako výraznejšie somatické prejavy
(búšenie srdca, potenie rúk, slabosť nôh a rúk)
-
ako psychicky zdeformovaný obraz vlastného tela
-
ako poruchy príjmu potravy alebo iný typ auto-deštruktívneho správania
-
emocionálne problémy, vnútorné konflikty dlhodobý stres, vyhorenie
-
problémy s nadväzovaním kontaktov, zvlášť intímnych
Autentický pohyb - je cestou k sebapoznávaniu. Pomáha odhaľovať vnútorné konflikty, potlačené emócie, nevyriešené životné otázky, obranné mechanizmy, cyklicky sa opakujúce vzorce správania a riešenia životných situácií. Ide o hlbokú prácu, v ktorej klient postupne poznáva svoje pravé autentické ja.
Základné pohybové návyky - práca v sede, v stoji, v chôdzi:
Dych - je kľúčom k životu, pohybu a rytmu. Práca s dychom spontánne štartuje samo-ozdravujúce mechanizmy. Sám v sebe je rytmickým striedaním napätia a uvoľnenia, práce a odpočinku.
Otváranie a zatváranie (centrum a periféria) - bytie v sebe a vychádzanie do sveta. Podpora vlastného centra, vlastnej sily. Pri práci s týmto pohybovým vzorcom sa dotýkame tém ako zotrvanie vo vnútri, bytie vonku, k sebe, od seba, rovnováha medzi receptívnym a expresívnym.
Hlava / kostrč - zvýšenie pohyblivosti v tomto spojení umožňuje väčšiu mobilitu v periférii. Toto spojenie napomáha aktivizovaniu pri riešení problému, podporuje tvorivost, vynaliezavost. Odblokovanie tejto časti tela vedie často k väčšej radosti zo života a vlastnej sexuality.
Horná časť tela / dolná časť tela - témou spojenou s týmto pohybovým vzorcom je: ako stáť na vlastných nohách – odovzdávanie tiaže do zeme (odovzdať a odtlačiť) a dosahovanie cieľov (vystrieť a ťahať).
Prvá / ľavá strana tela - v sebe nesie témy spojené s polaritami: áno–nie, čierne–biele, dobré–zlé, urob to–neurob to, sám–spolu, muž-žena, dovnútra–von, atď.
zdroj: www.tanecnaterapia.sk, www.autoestimaflamenca.es a iné ..
Okruhy tém našej práce s tancom:
-
tanečná pohybová terapia / autentický pohyb
-
tvorivosť / tvorivá práca s telom
-
komunikácia / neverbálna komunikácia
-
hra a improvizácia
-
meditácia, bubnovanie
Improvizácia je umením a zároveň praktickou možnosťou kreatívnej spolupráce. V širšom slova zmysle je nástrojom rozvoja kreatívneho myslenia nielen umelcov, divadelníkov či tanečníkov, ale širokej populácie ľudí, ktorí majú záujem rozvíjať svoj osobnostný potenciál. Jej základnou charakteristikou je zmena.
Využívaním rôznych techník a pohybových a divadelných improvizácií sa sústreďujeme na rozvoj zručností potrebných pri kreatívnej práci ako sebaexpresia, odvaha, fluencia, flexibilita a originalita nápadov, spontánnosť, aktívne počúvanie, zvýšenie vnímavosti na podnety prichádzajúce z okolia, oceňovanie nápadov druhých - spolupráca, synergia, autentický humor.
Tanec v detstve - tanec priaznivo vplýva na myslenie detí, musia sa sústrediť, vnímať vykonávané pohyby. Je taktiež výborný na pamäť, keďže si musia zapamätať prvky. a choreografiu Pohyb u detí priamo ovplyvňuje ich celkové myslenie. Deti, ktoré sa hýbu sú menej depresívne, šťastnejšie, spokojnejšie ako deti, ktoré napríklad sedia za počítačom a hrajú hry. Riziko obezity detí, ktoré tancujú je oveľa nižšie ako u detí, ktoré sa nehýbu. Tanec sa považuje za prirodzený prostriedok na výchovu vôle, charakteru, rozvoj rozumových schopností dieťaťa, rozvoj motoriky a pohybu, myslenia a fantázie.
Hudobno-pohybová činnosť – pohybová reakcia je odozvou na výrazný hudobný rytmus. Rozvíja sa prirodzená schopnosť vyjadriť hudbu pohybom. Pohyb má postupne získavať estetický tvar – kvalitu, ladnosť, tanečný pohyb sa kultivuje, kultivuje sa správne držanie tela.
Ide o prostriedok vyjadrenia detskej emocionality. Hudbu prežívajú a reagujú mimikou, gestom, na farbu, dynamiku, ale i tempo a melódiu, aj agogické zmeny. Rozvíja ich schopnosť empatie a koncentrácie. Prostriedok upevňovania dobrej telesnej kondície a duševnej aktivity - radost z pohybu, snaha po dosahovaní maximálneho kultúry pohybového prejavu. Zlepšuje sa ich zmysel pre orientáciu v priestore. Prostredníctvom pohybu sa rozvíja detská kreativita. Prostriedok duševnej a telesnej relaxácie - dostatok pohybu je podmienkou harmonického rozvoja. Prostriedok vzájomnej komunikácie - konfrontácia so sociálnym prostredím, kontakt s dospelými či vrstovníkmi. Prehovorí „jeho telo“ ako spôsob vyjadrenia a teda komunikácie, neverbálny výraz- gesto, mimika. Dotyk pri pohyboch v skupine je tiež komunikácie.
Pri rozvíjaní pohybových zručností je nutné rešpektovať zásadu, že dieťa rozvíja určitú pohybovú schopnosť až v určitom vývojovom štádiu. Tam, kde nie je úspešné, volí pohyb, ktorý má už zvládnutý a v ktorom je si isté. Každé dieťa má vlastné tempo, preto je lepšie, hlavne pri realizácii pohybovej výchovy vo veku od piatich rokov, sledovať úroveň schopností každého dieťaťa osobitne, a to nie je po stránke fyzického rozvoja, ale i vzhľadom k vývoju celej osobnosti. Okolitý svet pôsobí na všetky zmysly dieťaťa a môže tak ovplyvniť charakter pohybu. Pri rozvíjaní pohybových schopností je rovnako nutné ponechať deťom dostatočný priestor na vlastné pohybové varianty. Pohyb však nie je pre dieťa len podnetom na vývoj, ale aj prostriedkom k poznaniu a nadviazaniu kontaktov.
